Kvantové efekty a svobodná vůle

Stále znovu a znovu se při diskusích o determinismu a svobodné vůli setkávám s argumentem, že princip neurčitosti kvantové mechaniky nějakým způsobem svědčí ve prospěch svobodné vůle. Rád bych objasnil, proč se mi to jeví jako nesmysl.

Předně: Tato myšlenka není nová. Přišel s ní už před nějakými 23 stoletími řecký atomistický filosof Epikúros, který navázal na atomistu Démokrita a jeho nauku o tom, že vše je tvořeno jen atomy pohybující se deterministicky v prázdnu. Epikúros však chtěl zachovat svobodnou vůli (proti determinismu svého předchůdce) a tak přišel s hypotézou tzv. parenklize, myšlenkou, že v pohybu atomů dochází k drobným nepředvídatelným odchylkám, jež narušují původní determinismus a nějak souvisí s naším svobodným rozhodováním. Jak vidno, nihil novi sub sole.

Vtipné je, že tak, jako tehdy, ani dnes nepotřebujeme hlubší znalost fyziky, abychom tento typ uvažování rozporovali, a argument proti současníkům operujícím kvantovou mechanikou je tentýž, jako argument proti Epikúrově parenklizi:

Připusťme, že existuje něco, co je fyzikálně nepředvídatelné, a to něco se určitým způsobem podílí na našem rozhodování – a je lhostejno, zda se jedná o náhodné odchylky pohybu Epikúrových nedělitelných částeček jsoucna nebo o vliv kvantových efektů na činnost mozku. Osobně o tom mám určité pochybnosti, ale připouštím, že to je možné. Jak z toho probůh plyne svobodná vůle, přinejmenším v té podobě, jak si ji obvykle představujeme?

Ve skutečnosti to jediné, co by z přijetí takové hypotézy plynulo, by bylo tvrzení, že chování subjektu není ani za ideálních okolností (znalost všech příčin) zcela předvídatelné a že je do určité míry chaotické. Dobře. A co dál?

Laskavý čtenář nechť si představí hypotetickou situaci, kdy by tato nepředvídatelnost platila stoprocentně, a lidé by se vždy rozhodovali na základě výsledku hodu mincí. Chování lidí by bylo v takovém případě extrémně nepředvídatelné, ale jen stěží bychom je nazvali svobodným. Pokud se na našich rozhodnutích nějak podílí cosi na způsob hodu kvantovou mincí, jakým způsobem nás to činí v oblasti rozhodování svobodnějšími? Nijak. Byl by to jen další kauzální mechanismus podílející se na našich životech, nic víc.

Ergo: Ať už se náhodné či paradoxně působící jevy popisované kvantovou mechanikou na našem rozhodování podílejí či nikoli, nic mne zatím nepřesvědčilo, že by to mělo jakkoli souviset s tím, čemu říkáme “svobodná vůle“.

Advertisements

komentářů 67

Filed under Filosofie a religionistika

67 responses to “Kvantové efekty a svobodná vůle

  1. Medea

    Dôsledný eternalizmus a vedomieMirek: „Ad eternalismus: ano, myslím, že s vědomím je v eternalismu problém. “Pokiaľ eternalista pristupuje k vedomiu dôsledne eternalisticky, tak ja to ako problém nevidím. Mirek: „jde o to, jak se v eternalismu vyrovnat se základní skutečností, že naše aktivní vědomí není "rozprostřeno" po temporálních částech osoby, respektive jak mohou být ty temporální části osoby, v nichž moje současné aktivní vědomí už nebo ještě není “Také vyjadrenia ako „naše aktivní vědomí“, „temporální části osoby, v nichž moje současné aktivní vědomí už nebo ještě není “ sa mi vidia v eternalistických úvahách ako úplne nevhodné.Treba si uvedomiť, že z eternalistického hľadiska sú všetky udalosti v čase ontologicky rovnocenné. V.I. Lenin z roku 1900 je (z eternalistického hľadiska) rovnako živý ako my dvaja, jeho vedomie je ontologicky rovnocenné s našimi vedomiami. Teda Lenin z roku 1900 je živá osoba, ktorá sa od nás líši len svojim temporálnym umiestnením. Práve tak, ako ja teraz píšem tieto riadky, tak aj V.I. Lenin v roku 1908 paralelne so mnou píše svoj „Materializmus a empiriokriticizmus“, Leninovo „teraz“ je ontologicky úplne rovnocenné s mojím „teraz“, líšime sa len svojím umiestnením v čase 😉 Samozrejme, okrem živého Lenina z roku 1900 je tu aj Leninova bezduchá mŕtvola/múmia z roku 1924, ktorá sa od Lenina z roku 1900 opäť odlišuje svojím temporálnym umiestnením. Teda pre eternalistu je Lenin skutočne večne živý 🙂 (samozrejme, rovnako ako je Leninova mŕtvola večne mŕtva 🙂 Teda žiadne „bolo“ a „bude“ v eternalizme nie je, v eternalizme je len večné JE.No a aký rozdiel by bol medzi perdurantným a endurantným eternalizmom ?Perdurantný eternalista chápe Lenina ako štvorrozmerný časopriestorový objekt. Lenin je tak vlastne pre neho 4-rozmerná časopriestorová „rúra“ temporálne vymedzená rokmi 1870-1924.Pre endurantného eternalistu je Lenin trojrozmerný objekt, teda je tu sled trojrozmerných Leninov (časových fáz Lenina) indexovaný bodmi časového intervalu rokov 1870-1924.

  2. Medea

    Eternalizmus a teória relativityAk sa zameriame len na samotnú teóriu relativity, tak (podľa mňa) jej najprirodzenejšou a najjednoduchšou filozofickou interpretáciou je perdurantný eternalizmus. Endurantný eternalizmus už nie je taká elegantná interpretácia, pretože v TR je prítomnosť relatívna a časové rezy napr. nášho Lenina sú závislé od výberu inerciálnej sústavy :)A prezentizmus ten má vďaka TR, a z toho vyplývajúcej relatívnosti súčasností, skutočne veľmi vážne interpretačné problémy. P.S.:K tej relatívnosti súčasností v STR:V klasickej fyzike bola súčasnosť udalostí absolútna, ak udrel nejaký blesk do stromu A a druhý blesk do stromu B a tieto udalosti boli SÚČASNÉ v jednej inerciálnej sústave, tak tieto udalosti boli SÚČASNÉ aj vo všetkých inerciálnych sústavách. Ale v prípade STR tieto dve (nesúmiestne) udalosti A a B, ktoré sú súčasné v jednej inerciálnej sústave, v iných sústavách súčasné byť nemusia. Z hľadiska sústavy S udreli blesky do A a B súčasne, ale existuje sústava S1 kde do A udrel blesk SKÔR ako do B a existuje aj sústava S2, kde je to presne naopak, blesk udrel do A NESKÔR ako do B. Teda SÚČASNOSŤ udalostí A a B je RELATÍVNA a závislá od výberu vzťažnej sústavy.Ja eternalistické postoje síce nezastávam (som zástankyňa špeciálnej formy relativistického posibilizmu), ale aj tak považujem eternalizmus za peknú a elegantnú teóriu bez ohľadu na to či je alebo nie je pravdivý 🙂

  3. Medea

    Ak náš rozhovor sledovala tretia strana, ktorá nepochopila a chcela by pochopiť o čom sme sa to vlastne bavili:ETERNALIZMUS je filozofické stanovisko predpokladajúce, že všetky udalosti, ktoré bežne považujeme za minulé, budúce alebo prítomné, existujú paralelne a večne vedľa seba a majú rovnocenný ontologický status.PERDURANTIZMUS je filozofické stanovisko predpokladajúce existenciu temporálnych častí objektov. Teda podľa perdurantizmu majú objekty okrem priestorových rozmerov aj časový rozmer. Preto stolička nie je trojrozmerný priestorový objekt, ale štvorrozmerný časopriestorový objekt zahŕňajúci v sebe, okrem priestorových rozmerov, aj časové trvanie stoličky. Stolička je tak vlastne štvorrozmerný „červ“ (worm 🙂 tiahnúci sa vymedzenou oblasťou časopriestoru.ENDURANTIZMUS je filozofické stanovisko, považujúce objekty len za priestorové entity. Teda endurantizmus odmieta existenciu temporálnych častí objektov. Stolička je tak len trojrozmerný objekt (ktorého charakteristiky sa však môžu s časom meniť).PREZENTIZMUS je filozofické stanovisko predpokladajúce, že reálna je len prítomnosť. Tento postoj je len ťažko zlučiteľný s TR.Prípadný záujemca si o problémoch temporality môže viac prečítať na stránkach SEP (Stanford Encyclopedia of Philosophy) a nájde tam aj rozsiahlu bibliografiu týkajúcu sa danej problematiky:http://plato.stanford.edu…s/time/http://plato.stanford.edu…l-partshttp://plato.stanford.edu…become/

  4. Děkuji za zajímavou diskusi 😉 Snad se k ní jednou vrátím, teď mám jiné povinnosti, ale jsou to velmi zajímavá témata.

  5. Mirek

    asi poslední reakcePopsala jste to myslím výborně, ty pojmy chápu stejně – nelíčil jsem ovšem interní problém eternalismu, ale naši vlastní vnitřní zkušenost vědomí (a jeho časové dimenze) a problémy s ní v eternalistickém a pedurantistickém popisu, ke kterým bych měl jinak asi docela sklony – respektive, můj oblíbený determinismus je vzhledem k "danosti" všech stavů připouští a trochu k nim asi i tenduje. Docela by mě zajímal bližší popis vaší "speciální formy relativistického posibilismu" :-), mám jakous takous představu pouze o posibilismu jako takovém…

  6. Medea

    Relativistický posibilizmusPredtým, ako som sa zoznámila s STR som zastávala prezentizmus, ale teória relativity mi môj pekný prezentistický model sveta zničila 🙂 Ako prirodzená alternatíva k predošlému prezentizmu sa mi ponúkal eternalizmus, ale vadila mi výrazná epistemická asymetria medzi minulosťou a budúcnosťou. Moja pamäť, skúsenosti, vlastné aj sprostredkované, sa odkazujú na minulosť, nie na budúcnosť. Môj „pohyb“ v čase je jednosmerný, dnešok sa odo mňa vzďaľuje a stáva sa súčasťou nedostupnej minulosti. Toto ma doviedlo k prirodzenej filozofickej hypotéze, že táto epistemická asymetria je dôsledkom ontologickej asymetrie minulosti a budúcnosti.Klasický posibilizmus predpokladá, že aktuálna prítomnosť a jej minulosť sú reálne a existujú paralelne vedľa seba. Teda „teraz“ mladého Davida Huma v roku 1730 je rovnako skutočné ako naše „teraz“. Rozdiel medzi nami je iba v našom temporálnom umiestnení a v tom, že budúcnosť Davida Huma v roku 1730, tvorená rozpätím rokov 1730-2012, už existuje a je pevne daná, zatiaľ čo naša budúcnosť ešte neexistuje (samozrejme, to platí len vtedy, ak to, čo považujeme za našu prítomnosť je skutočná prítomnosť a nie iba minulosť nejakej skutočnej prítomnosti, ktorá prišla po nás, pokojne by mohol byť rok 2230 a my dvaja by sme na tom boli potom rovnako ako náš David z roku 1730 🙂 Teda posibilistické univerzum je tvorené minulosťou a prítomnosťou, pričom prítomnosť nahrádzaná novou prítomnosťou sa stáva minulosťou. Posibilistické univerzum tak rastie vrstva po vrstve: http://plato.stanford.edu…ics.jpgVráťme sa k STR. Budem sa odkazovať na predošlý obrázok. Štvorrozmerný Minkovského časopriestor si človek nedokáže plnohodnotne vizualizovať, tak sa obmedzíme na dva priestorové rozmery a jeden časový. Prítomnosti na obrázku zodpovedá modrá plocha, ale v prípade STR je prítomnosť relatívna a závislá od inerciálnej sústavy, to vylučuje prezentizmus ako vhodný časový model, ale aj klasický posibilizmus má problém, pretože blok minulosť-prítomnosť po vhodnej zmene inerciálnej sústavy bude v novej sústave zasahovať do budúcnosti, čo je pre klasického posibilistu neprijateľné. Teda musíme nájsť taký typ časopriestorovej štruktúry, ktorý bude lorentzovsky invariantný a nebude v ňom narušený vzťah minulosť-budúcnosť, rovina a polpriestor to nie sú. Do úvahy prichádza minulý svetelný kužeľ, pričom ja vylučujem jeho plášť, ale ponechávam si vnútro. Teda pre klasického posibilistu je svet tvorený ustavične dorastajúcim uzavretým polpriestorom a pre mňa je tvorený vnútrom minulého časového kužeľa. Prečo som vylúčila plášť kužeľa z môjho modelu sveta ? Pretože jeho vrchol je v istom zmysle privilegovaný, vždy sa lorentzovsky pretransformuje na vrchol, teda bol by akýmsi „pupkom sveta“ a to by bolo (podľa mňa) v rozpore s „Koperníkovským princípom“. Vnútorné body kužeľa sú rovnocenné v tom zmysle, že k hociktorému z nich existuje lorentz. transformácia, ktorá ho pretransformuje do ľubovoľnej vzdialenosti od osy a vrcholu kužeľa (prípustnej v rámci kužeľa). No, matematicky by sa to dalo vyjadriť oveľa stručnejšie 🙂 Ešte obrázok budúceho aj minulého svetelného kužeľa: http://upload.wikimedia.org…g.pngZaujímavé je to, že klasické posibilistické bloky minulosť-prítomnosť sú lineárne usporiadané vzhľadom na inklúziu, t.j. ak máte ľubovoľné bloky B1 a B2, potom B1 je obsiahnutý v B2, alebo B2 je obsiahnutý v B1. Pri mojich minulých svetelných kužeľoch to neplatí, tam môžu byť aj také C1 a C2, kde ani jeden nie je obsiahnutý v druhom, ale moje kužele tvoria vzhľadom na inklúziu zväz, t.j. ľubovoľná dvojica mojich kužeľov má vzhľadom na inklúziu supremum a infimum 🙂

    • Mirek

      A co, pokud jde o budoucnost, jak s ní v relativistickém posibilismu pracujete?

      • Medea

        Je to podobné klasickému posibilizmu, teda budúcnosť ešte neexistuje. Náš svet je (v mojom modeli) vždy tvorený len vnútrom minulého svetelného kužeľa.

        V klasickom posibilizme je aktuálny svet tvorený časopriestorovým polpriestorom, ktorý obsahuje prítomnosť a minulosť a (ako som už spomínala) tieto polpriestory sú vzhľadom na inklúziu lineárne usporiadané, teda v klasickom posibilizme existuje len jediný aktuálny svet v danom časopriestore a minulé svety sú podsvetmi aktuálneho sveta,

        ale v mojom relativistickom posibilizme to neplatí, mnohé aktuálne svety sú, až na istý prienik, neporovnateľné, ako som už písala, inklúzia otvorených minulých kužeľov nie je reláciou lineárneho usporiadania, ale tvorí zväz.

        P.S: Vidím, že presun na wordpress rozbil štruktúru komentárov, tak sem opäť hodím linky na obrázky z minulého komentára:

        časopriestorový náčrt prezentistického, posibilistického a eternalistického univerza: http://plato.stanford.edu/entries/spacetime-bebecome/3metaphysics.jpg

        svetelný kužeľ: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/16/World_line.svg

  7. Medea

    Ešte nejaké poznámky k eternalizmuV prípade eternalizmu sú (podľa mňa) pojmy perdurantizmus a endurantizmus len čisto formálne. Je úplne jedno či Lenina chápeme ako 4-rozmernú časopriestorovú „rúru“ alebo sled trojrozmerných Leninov, aj jedno aj druhé je predsa aktualizované v časopriestore.Čo sa zmeny/pohybu týka, tiež si myslím, že pohľady na zmenu/pohyb ako na reálne javy alebo len zenónovské ilúzie sú čiste formálnou záležitosťou. Pokiaľ sa zameriame na sled trojrozmerných rezov Lenina v rokoch 1870-1924 tak Lenin je premenlivý objekt, pokiaľ si však vyberieme jeden konkrétny rez Lenina, večne prítomný v eternalistickom univerze, tak Lenin je ako strnulá „mucha v kuse jantáru“, pokiaľ sa zameriame na Lenina ako na 4-rozmernú časopriestorovú „rúru“ máme tu strnulý 4-rozmerný časopriestorový objekt – mnoho rôznych pohľadov na jedno.

  8. Allegor

    Je to zajímavé, bohužel se, nejsa fyzikem, nemohu vyjadřovat k tomu, co postuluje teorie relativity.

    • Medea

      Allegor: „bohužel se, nejsa fyzikem, nemohu vyjadřovat k tomu, co postuluje teorie relativity“

      Na pochopenie základných postulátov STR a lorentzovských transformácií, ani nie je potrebné, aby bol človek profesionálnym fyzikom. Stačí si len preštudovať zopár stránok z učebnice STR.

      Zaujímavé na moderných fyzikálnych teóriách je to, že sa dajú pomerne ľahko radikálne metafyzicky interpretovať a jednotlivé ich metafyzické interpretácie sa môžu značne rozchádzať.

      • Allegor

        Mám takovou zásadu, že když se v něčem orientuji jen velmi povrchně, nebavím se o tom, co z toho může a nemůže plynout, protože se pak snadno může stát, že přijde nějaký odborník a řekne „a věděl jste, že z toho plyne ještě i tohle, což znamená, že nemůžete mít pravdu“?

        • Medea

          OK.

          Svojím príspevkom som len chcela povzbudiť prípadných záujemcov o metafyzické dôsledky STR.

          Išlo mi o to, že osvojiť si základy STR nemusí byť (pre motivovaného a inteligentného človeka) časovo náročnou záležitosťou. Samozrejme, štúdium STR si vyžaduje nejaké fyzikálne a matematické prerekvizity.

          Inak, základy STR vykladané prístupnou zjednodušenou formou pomocou elementárnej matematiky sú už niekoľko desaťročí súčasťou gymnaziálnych učebníc fyziky, samozrejme, nerobím si ilúzie, že priemerný študent nezaujímajúci sa o fyziku si tieto elementy skutočne osvojí.

  9. Medea

    Zaujímavý článok o kvantových javoch (entanglement) v živých organizmoch: http://www.scientificamerican.com/article.cfm?id=living-in-a-quantum-world

    Celý článok sa dá stiahnuť odtiaľto: http://phy.ntnu.edu.tw/~chchang/Notes10b/0611038.pdf

  10. JAN

    Jednoduše řečeno,tímto slovíčkařením se tady hašteří zda-li Bůh je nebo není ,v termínech které jsou pro rozum přijatelnější,protože slovo Duch a Bůh,bere vítr z plachet očím pozorovatele a ukájením rozumu,nad tím že teprve něco přijde,oproti tomu co se jeví v přítomnosti.,kdo nevěří v Boha(resp.kdo o něm neví) je mrtvý člověk,,který se jednou ze svých králičích nor rozumu,bude muset vrátit,protože bude mít hlad opět žít ve světě zázraků.